Morava

Rieka Morava ponúka ideálne možnosti pre turistov, ktorí obľubujú splavovanie. Odporúčaným úsekom je trasa Brodské – Devín.

Splav treba začať za kamennou prehrádzkou pri Brodskom, ktorá je nesplavná. Na brehu je možnosť bivakovania. Po podplávaní starého a nového, dialničného mosta sa otvára typický ráz rieky. Orientácia je počas väčšiny splavu dosť limitovaná, nakoľko sa v bezprostrednej blízkosti nachádza iba málo obcí (Záhorská Ves, Vysoká pri Morave...). Dôležitým orientačným miestom je vtok rieky Dyje, ktorá priteká z pravej strany a vytvára trojhraničný bod Slovensko – Česko – Rakúsko.

Až potiaľto Morava tvorila hranicu medzi Slovenskom a Českom, odtiaľto až po vtok do Dunaja hranicu medzi Slovenskom a Rakúskom. Niekde v úrovni obci Sekule je v mape 1:50 000 VKÚ (1997) neoznačený splav – hať, ktorý sa odporúča preniesť, pretože predovšetkým pri vyššej hladine vody môže byť dosť nebezpečný. Je to jediné problematickejšie miesto celého uvedeného úseku. Ďalším orientačným bodom je most Moravský Svätý Ján – Hohenau, ktorý nahradil provizórny pontónový most. Zorientovať sa dá aj pri nevýraznom ľavostrannom vtoku riečky Rudava neďaleko Malých Levár. Scenériu celej trasy na oboch stranách dopĺňajú rybárske stavania. Zásoby v tomto úseku rieky sa dajú doplniť v neďalekých obciach Gajary a Suchohrad, z rieky ich však nevidno. Pri kompe Záhorská Ves – Angern an der March (najzápadnejší bod Slovenska) je na slovenskej strane v obci krčma a kúsok ďalej aj reštaurácia.  Obec Vysoká pri Morave (cca 22 riečny km) so svojim vysokým protipovodňovým múrom a kostolnou vežou je neprehliadnuteľná. Najbližšia krčma k rieke je na konci hrádze za obcou. Neďaleko obce Marchegg je na pravej  - rakúskej strane pamätník s orlom (15 km). Pred obcou Devínska Nová Ves je železničný most. Za obcou je prvý výrazný skalný útvar - Skala, viac krát opísaný v diele Ruda Slobodu. Neďaleko za Skalou sa pomaly vynárajú pohľady na majestátne bralo hradu Devín, pod ktorým sa rieka vlieva do Dunaja. Pamätník obetiam komunizmu na sútoku (Brána slobody, 2005) patrí medzi najlepšie diela, ktoré po revolúcii v roku 1989 vznikli.

Dôležitými orientačnými ukazovateľmi pozdĺž toku Moravy sú aj kilometrovníky, ktoré však nie sú všade a napr. na mape VKÚ (1997) údaje o nich chýbajú.

Hladina rieky Morava pri zvýšených zrážkach ako aj vplyvom stúpania a klesania Dunaja výrazne kolíše. Preto môže voda, hlavne v spodnom toku, stáť. Tiež krásne štrkové ostrovčeky, ktoré lákajú na bivakovanie, môžu počas pár hodín zaniknúť a voda utopí stany a odniesie lode nepozornejších vodákov. 

Celá uvedená trasa Brodské – Devín sa dá bez výraznejšieho pádlovania prejsť za tri dni.

Pár sto metrov po sútoku ja na ľavej strane prístavisko a krčma s príjemnou obsluhou. Zakotviť sa dá pri móle. Ak budeme pokračovať v hlavnom toku Dunaja, môžeme sa dostať do Karloveského ramena. Ak sa pomedzi veľké lode prekľučkujeme cez tok na petržalskú stranu, môžeme bezpečne pristáť pred Starým mostom. Je tam prístup autom takmer až k vode a niekoľko krčiem, kde sa dajú prebrať všetky zážitky, ktoré splav priniesol. 

Z Vysokej pri Morave sa do Bratislavy (Starý most) dá doplaviť za deň.